človek
参见:člověk
塞尔维亚-克罗地亚语 编辑
其他写法 编辑
词源 编辑
源自原始斯拉夫语 *čьlověkъ, *čelověkъ。
名词 编辑
človek m (西里尔字母拼写 чловек)
- (古代用法, Kajkavian) 人
- 1593, N.N., Cantio de matrimonio:
- Nei dobro človeku samomu biti,
- potrebno mu je tuvarušu biti,
- k njemu primerjen tuvaruš biti,
- zato mo pomoč imeimo stvoriti.
- 1644, N.N., De paenitentia:
- Rožica na polju lepo friško cvete:
- takajše mlad človek tu na ovom svete,
- 1701, N.N., O, Ježuše, slatko ime
- Misli, človek, sad živuči, ter pogledaj v grob smrdeči:
- Kam ja idem, tam ti dojdeš, otkuda se ne povrneš.
- 1886, Ksaver Šandor Gjalski, Pod starim krovovima:
- Kakav je to kršan človek bil, nikad ne bi bil mislil, da bu on prije mene.
- 1936, Miroslav Krleža, Balade Petrice Kerempuha
- Se sami Madžari, grofi, dunajski, taljanski,
- ni jeden je ne človek, ni jeden ne zna naški.
- 1593, N.N., Cantio de matrimonio:
斯洛伐克语 编辑
词源 编辑
单数形式源自原始斯拉夫语 *čьlověkъ, *čelověkъ;复数形式源自原始斯拉夫语 *ľudьje (“人们”)。
发音 编辑
名词 编辑
človek m (属格单数 človeka,主格复数 ľudia,属格复数 ľudí)
变格 编辑
človek的变格
派生词 编辑
拓展阅读 编辑
- “človek”, Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [斯洛伐克科学院卢多维特·什图尔语言研究所辞典入口] (斯洛伐克语), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024
斯洛文尼亚语 编辑
词源 编辑
单数、双数形式源自原始斯拉夫语 *čьlověkъ;复数形式源自原始斯拉夫语 *ľudьje (“人们”)。
发音 编辑
名词 编辑
člóvek m 有生